Texty: Nadežda Lindovská: Zabudnutá žena medzi Husákom a Filčíkom

Nadežda Lindovská: Zabudnutá žena medzi Husákom a Filčíkom
Ak ste bývalou manželkou prezidenta, je lepšie nemať žiadne ambície

Keď Magda Husáková-Lokvencová v roku 1966 zomrela, bola akurát na prahu päťdesiatky. Zostali po nej dve deti, dvaja muži, titul doktorky práva, rozpracovaná divadelná inscenácia, tri divadelné hry (napísané v spoluautorstve s priateľkou), niekoľko divadelných a filmových rolí, vyše štyridsať divadelných a televíznych réžií, zásluhy pri formovaní činoherného súboru bratislavskej Novej scény a zakladateľská zbierka slovenského divadelného archívu. Vo výpočte sa dá pokračovať, ktovie, aké poradie by tomu všetkému stanovila ona sama. Takíto ľudia sa dostávajú do národných encyklopédií či príručiek typu „kto je kto\". Ale na Magdu Husákovú-Lokvencovú sa zabudlo.
Možno preto, že bola prvou manželkou komunistického politika Gustáva Husáka. Nedožila sa jeho prezidentovania, ale aj keby, na hrad by s ním nešla, boli rozvedení. Za Husákovho života ju radšej nespomínali, nebolo isté, ako zareaguje hlava štátu. Tak či tak, zostala u mnohých v pamäti najmä ako manželka komunistického prominenta a matka jeho dvoch synov. Možno sa na ňu zabudlo preto, že prvá slovenská profesionálna divadelná režisérka bola pôvodom Češka. Niektorí národovci nastoľovali dilemu: buď to bola prvá slovenská režisérka, alebo to bola Češka. Alebo sa na ňu zabúdalo jednoducho preto, že bola ženou. Existuje zaužívaná predstava, že dejiny, vrátane dejín kultúry, píšu muži. A tento zvyk je u nás - a v nás - veľmi zakorenený. Dodnes sa na Slovensku réžia chápe ako povolanie neženské. Takže nečudo, keď sa pozabudne, že aj u nás ženy začali vstupovať do mužského sveta réžie už pred rokom 1989.
Možno by sa dali nájsť aj iné vysvetlenia, ale načo? Už samotná sila tohto zabúdania naznačuje, že Magda Husáková-Lokvencová bola výnimočná bytosť. Herečka a popredná astrologička pani Vilma Jamnická podnes, podobne ako mnohí ďalší, opakuje: Husáková prevyšovala všetkých, vydeľovala sa z okolia na prvý pohľad.
Husáková-Lokvencová bola žena pôvabná a inteligentná, nadaná a ctižiadostivá, jednoducho charizmatická osobnosť. O jej živote plnom dramatických zvratov by sa dali písať romány. Jej podobu zachytilo niekoľko filmov, v ktorých hrala, napríklad Vlčie diery.
Bez odvahy, talentu a vzdelania by v tzv. mužskej profesii neuspela. A Lokvencová sa presadila nielen ako režisérka divadelná, ale aj televízna. In memoriam jej československí kritici udelili cenu za prínos v odbore televíznej inscenácie (v tom istom roku tá istá porota udelila ceny Milošovi Formanovi, Jaroslavovi Papouškovi, Ivanovi Passerovi, Jiřímu Trnkovi, Jozefovi Kronerovi a Ewaldovi Schormovi).
Za mladého, ambiciózneho intelektuála - komunistu JUDr. Gustáva Husáka - sa Magda Lokvencová vydala ako dvadsaťdvaročná, ženích bol starší o tri roky. Za Slovenského štátu doštudovala právo, tajne sa prihlásila na herectvo a tri roky študovala popri zamestnaní. Na jeseň 1944, keď čakala svoje prvé dieťa, vypuklo Slovenské národné povstanie, na organizácii ktorého sa podieľal aj jej manžel. Povstanie bolo potlačené a tehotnú Magdu evakuovali posledným lietadlom spolu s inými ženami, deťmi a ranenými. O päť dní nato v Moskve porodila syna.
V roku 1946 porodila druhého syna. Od roku 1946 jej manžel patril medzi najvplyvnejšie politické osobnosti na Slovensku. Ona v tom čase začala pracovať na Novej scéne ako herečka a asistentka réžie, neskôr ako samostatná režisérka. Takmer rok pracovala zadarmo. Na vedenie domácnosti mala kuchárku a vychovávateľku. Príležitosť v divadle dostala možno aj vďaka postaveniu svojho manžela, ale kladné hodnotenia kritiky získala výlučne vďaka vlastnej pracovitosti a talentu. Správala sa s odstupom, ale skromne. Prácu si nevyberala, robila všetko, čo jej pridelili: rozprávku, detektívku, hudobnú inscenáciu, psychologickú drámu. Prejavila zmysel pre zábavnosť, pre atraktívnu formu, pre psychológiu postáv. Darilo sa jej stále viac.
V r. 1950 sa v Československu začali politické procesy. Husák sa dištancoval od svojich priateľov, podrobil sa sebakritike, ale aj tak ho zatkli. Magdu s deťmi vysťahovali z domu. V apríli 1951 Gustáva Husáka odsúdili na doživotné väzenie. Začiatkom roku 1952 Magdu Husákovú-Lokvencovú prepustili z divadla za amorálne pôsobenie na členov súboru. Nejaký čas bola bez práce, potom ju „odložili\" do Národného múzea, kde za tri roky položila základy divadelného archívu. Po nociach, aby uživila svojich synov, plietla svetre. Štátna bezpečnosť jej navrhovala, aby sa rozviedla. Potom by sa mohla vrátiť do divadla. Odmietla. Pritom ešte pred uväznením Husáka sa v jej živote objavil druhý muž. Iba keď sa jej manžel po desiatich rokoch vrátil z väzenia a žiadal, aby si vybrala - až vtedy sa s ním rozviedla.
Popri práci v archíve začala robiť divadlo mimo Bratislavy. V sezóne 1955-56 dostala angažmán v Košiciach a od roku 1956 stále angažmán v Bratislave na Novej scéne. Šťastím bolo, že žena, ktorá sa Husákovcom starala o domácnosť, neodišla, aj keď už nedostávala plat. (Pani Helenka neopustila Husákovcov ani po Magdinej smrti.)
Keď Magda Husáková-Lokvencová začínala v divadle, mnohí ju považovali za protekčnú manželku. Verejnosť ju pošepky odsudzovala za to, že sa ako žena popredného politika „zahadzuje\" s divadlom. V rodine Lokvencovcov na ňu pozerali ako na bielu vranu, na komediantku.
Divadelnú tvorbu Magdy Husákovej-Lokvencovej možno chronologicky rozdeliť zhruba do dvoch období, ktoré sú navzájom oddelené vynútenou odmlkou: na réžie pred politickým procesom s Husákom a na réžie po Husákovom odsúdení. Práce druhého obdobia už neboli také zábavné a roztopašné ako kedysi - režisérka pod ťarchou stalinizmu zvážnela. Prežila veľkú traumu, musela sa s ňou vysporiadať. Stalinizmus ovplyvnil jej súkromie, odcudzil muža, narušil detstvo jej synov, prerušil jej divadelnú kariéru.
Rozprávanie o Magde Husákovej-Lokvencovej by bolo neúplné, keby sa nespomenul jej druhý životný partner - herec Ctibor Filčík. V divadelných kruhoch sa traduje, že šlo o ľavobočka jedného z uhorských šľachticov, po ktorom zdedil jediné: akýsi vrodený aristokratizmus. Pod vplyvom Magdy Husákovej-Lokvencovej sa z nevzdelaného mladíka, poloprofesionálneho začiatočníka stal kultivovaný človek, špičkový herec SND. Brilantne zvládol filozoficky náročný repertoár. Jeho životnou rolou bol Goetz v hre J. P. Sartra Diabol a pán boh (SND 1965). Filčíkova geniálna kreácia získala medzinárodné uznanie. Príbeh Magdy Husákovej-Lokvencovej a Ctibora Filčíka je vlastne Pygmalion naruby, žena je tu tvorcom a muž jej umeleckým dielom.
Zomrela krátko po premiére Diabla a Pána Boha. Ešte zažila Filčíkov triumf. Po smrti Magdy Husákovej-Lokvencovej Filčík akoby prijal úlohu vdovca. Spomínal na ňu s obrovskou úctou, nazýval ju „pani doktorka\" a vraj to z jeho úst znelo skoro ako Pán Boh. Nikdy sa nestal národným umelcom. Vraj sa nenašiel človek, čo by sa odvážil predložiť jeho menovanie na podpis prezidentovi.

Na web vloženo 6.11.2002.