Texty: 2006 - Marmeláda;

Divadlo Kámen Praha
Petr Macháček: Marmeláda
Súbor Divadlo Kámen z Prahy priniesl do Hronova hru s názvom Marmeláda. Názov nie je náhodne vybraný. Marmeláda je zástupné označenie na produkt, výrobok, cez ktorý inscenátori charakterizujú súčasnú realitu. Realitu nadnárodných korporácií, ktoré marketingovo ovládajú súčasný trh a ničia nekvalitnou produkciou prirodzenú konkurenciu. Svet sa mení na boj gigantov s malými súkromníkmi.
Autor a režisér Petr Macháček, poučený jazykovou štruktúrou absurdného divadla, ktorú pretavil do dnešného jazyka, vytvoril formálne čisté predstavenie, ktoré evokuje postupy minimalismu. Minimalismus sa objavil vo výtvarnom umení a v hudbe ako reakcia na abstraktný expresionismus a má tiež svoje korene v poparte, využíva motív opakovania celých uzavretých blokových sekvencií. Macháček rafinovane nastavuje na jednoduchý detektívny príbeh tuto modernú seriálovú štruktúru (opakovanie celých vetných väzieb zo zakódovanou dejovou informáciou) a dosahuje tak skoro kánonického princípu typického pre hudobný viachlas. Vzniká tak monotónna smyčka, ktorá vytvára zvláštnú emocionálnú rovinu. Opakovaním strácajú vety zmysel a obsah. Vhodne zvolená hudba text podtrhuje a spoločne tvorí štýlovú čistotu predstaveia.
Scénografia vychádza z podobnej blokovej montáže. Tri bloky (kancelársky stol, stolička, policový kontajner) tvoria základný kompozičný modul scény určujúci akčno-priestorový diagram pohybu postáv, ktorý je počas inscenace dosledne dodržiavaný. Destrukčné chovanie Agáty absurditu konštrukcie len podtrhuje.
Je prekvapujúce, ako sa autorovi podarilo doviesť jednotlivé načrtnuté motívy (pomsta Rostislava Levého, zmatočné návštěvy detektíva, smrť skladníka Františka atď.) do uzavretého dramatického tvaru s výraznými komickými prvkami. Vďaka takto prítomnej komike, ktorú postupne divak prijímal, sa dala pardonovať i neproporčne dlhá prvá časť predstavenia. Keby bola pauza umiestnená dramaturgicky vhodnejšie, divák by určite zažil ďaleko údernejšie a jednoznačnejšie posolstvo. Napriek tomu považujem inscenáciu za zajímavý prínos a obohatenie v súčasnom hľadaní divadelného jazyka. Ján Zavarský

/ … / Klobouk dolů před amatérskými herci, kteří dokážou udržet výraznou stylizaci hereckých prostředků, především repliky rozsekané vkládanými pauzami, zpomalené tempo a rytmizaci promluv v míře, s níž by měli potíže i jejich profesionální kolegové. A potlesk pro slečnu Agátu (nevím, která z obou Lenek mě okouzlila na večerním představení, zda Chadimová či Záveská), která se odzbrojující dětskou samozřejmostí pohybovala po jevišti ve svém vlastním světě plném stále nových a nových úžasných objevů! A jedničku zaslouží i hudební podkres podtrhávající formální kolovrátkový stereotyp.
Myslím, že po Macháčkově hře stoupne v Hronově spotřeba marmelády. Sama bych si dala kaktusovou, zázvorovou i dubovou. A možná i ekologicky čistou kombinaci rulíku zlomocného a vraního oka. Radmila Hrdinová