Texty: 2006 - Veselé příhody Pachýře a Chroše

Soubor Pachýř Pačejoff Plzeň
Konrád Bužle: Veselé příhody Pachýře a Chroše
Málokedy sa stáva, že čas, ktorý je potrebný na prečítanie recenzie je identický s časom trvania predstavenia. V divadelnej terminológii sa na túto ojedinelú časovú zhodu používa termín jednota času percepcie a reflexie. Súbor Pachýř Pačejoff z Plzne uviedol na hronovskom festivale dávno zabudnutú hru pre dve marionety a moderátora od známeho posteuklidovského autora Konráda Bužleho. Bužle mal to nešťastie, že písal v českom jazyku a tak sa jeho stereometrické divadlo (predchodca Schlemerovho Triadického baletu) nestalo dostatočne populárnym. Jeho priekopnícke minimalistické kontexty – guľa a kocka ako marioneta – sa začínajú až v súčasnej dobe dostatočne výrazne presadzovať. Toľko k vzniku a dobovým súvislostiam diela.
V predvedenej inscenácii treba oceniť dostatočnú vernosť autorovi, presahujúcu skoro až do rozmerov sebeidentifikácie. Stávame sa svedkami ojedinelého javu, pri ktorom dochádza k splynutiu interpreta s autorom. Jedná sa o akýsi zvláštny druh reinkarnačného divadla, kde výrazy tvárí v publiku sú totožné s mimikou hlavných aktérov a naopak. Jedinou nemennou konštantou zostávajú základné geometrické tvary – kocka a guľa, ktoré sa postupne svojou statičnosťou menia na objekty geometrie euklidovskej. Aktéri nedostatočne využívajú atribúty posteuklidovskej geometrie, jako je krížové vahadlo a elastické šnúrky, čím sa stáva, že posolstvo, ktoré obsahujú objekty, postupne stráca význam.
Čo sa na predstavení dá oceniť, je práca s tmou, ale práca s pauzou a prestávkou bola nedostatečne zvládnutá. Celkove môžem skonštatovať, že nasmerovanie súboru na toto posteuklidovské divadlo s minimalistickými aktualizáciami, je správnou cestou. Je ovšem ťažké uvažovať o prenose tohoto výsostne experimentálného prúdu z oblasti amatérského divadla na profesionálne scény. Preto je možné súhlasit s motom autorov i aktérov uverejneným v bulletine hronovskej prehliadky: „Divadlo je alfou a omegou našich životů… stejně jako cokoliv jiného.“ Ján Zavarský