Texty: Ostrava-Poruba, HORVÁTH, Karol: Recenze hry Z toho obrazu už nikdy neodejdu. Zpravodaj JH 2005

Trpká sladkosťvobcovania so smrťou.
Obraz inscenácie Bílého divadla Ostrava
„Z toho obrazu už nikdy neodejdu“ rámcovalo
jarmočné prostredie. Jeho centrom bol
drevený kolotoč, perifériami poľná kuchyňa,
stoly a lavice na sedenie, skriňa a sekačka na
trávu. Po úvodnom pokuse o zrušenie hranice
medzi javiskom a hľadiskom (povozením
záujemcov na kolotoči) spustili na nás pravé
jarmočné reprodukované flašinetové opusy
prekladané naživo, dobre a s feelingom na
akordeóne zahranými ľudovými piesňami.
Do toho hralo osem mužov a jedna žena
ponášku ľudovej morality o zradnosti
a márnosti ľudského bytia, lebo za každou
radosťou nás aj tak čaká smrť. Dvaja
herci obsluhovali kolotoč, šiesti postupne
vychádzali zo skrine, v rukách rôzne detské
hračky, aby následne okúsili trpkú sladkosť
obcovania so smrťou a uviazli v nekonečnom
kolobehu kolotoča bytia. Smrť na striedačku
kosila, sekala slamu a zvádzala aj naveky
odvádzala ľudí. Na záver chlapi s citom
zaspievali clivú pieseň. Potom nastal ďalší
pokus o zrúcanie bariéry medzi javiskom
a hľadiskom. Boli sme obdarovaní jabĺčkami
a vínom, tí hladnejší dostali aj gulášovú
polievku, uvarenú hneď pri javisku.
Prepojenie poetického textu bez
akéhoľvek náznaku fabuly so snahou
o stvárnenie akéhosi príbehu permanentne
podrážalo inscenácii nohy. Súbor si vytvoril
dobrú východiskovú pozíciu scénografickou
zložkou, vytvorením atmosféry a hlavne
autentickosťou svojho imidžu a hereckého
prejavu. No akcentovaním príbehovej
zložky (ktorá takmer nejestvovala) na úkor
budovania emočne pôsobivých obrazov sám
seba oberal o možnosť výraznejšie osloviť
inak celkove priaznivo naklonené publikum.
Karol Horváth