Texty: HORVÁTH, Karol: Recenze hry Don´t Šajn a Pachýřovo hledání. Zpravodaj JH 2005.

DS PACHÝŘ PAČEJOFF
SAM ŽIVOTT A KONSTANTIN KLIŠÉ:
DON´T ŠAJN A PACHÝŘOVO HLEDÁNÍ
Divadlo ako poznámka
pod čiarou
Človek zažije každý deň niečo naozaj nové.
V úžase som sledoval, ako na prastarej mašine
Atari-y (takej starej, že ešte nebola vynájdená
ona odporne šedivá farba na case a ten
na javisku bol príjemne prírodne
papundeklový) nabehli okná. Síce cez
emulátor od firmy Pachýř Pačejoff, občas
spadli, ale to nevadilo, padajú aj na iných
strojoch. Programátori pred samotnou
prezentáciou splietali niečo o psovi
a o svietení. Asi to malo byť vtipné. Nuž,
možno bolo. Celkom iste však ďaleko
zábavnejšie boli nápady s animovaním
dramatického textu ako kombinácie
RPG a PacMana prostredníctvom bábok,
ktoré boli úmyselne rovnako nedbanlivo
a zle vyrobené aj animované. Taktiež
cyberpunkovo-bábkové oživenie slávneho
Borgesovho textu o Abu’l Walid Muhammad
Ibn Rushd Al-Qurtubim prekladajúcom
Aristotelovu poetiku. Záverečný kratučký
skeč o kurzíve potvrdil moje podozrenie,
že celú vzhliadnutú produkciu mám chápať
ako svojskú poznámku pod čiarou. Ako niečo
na dovysvetlenie, pričom kľúč treba hľadať
v spomínanom Averroesovi a jeho problémom
s tragédiou a komédiou, ktoré predsa môže
s rovnakým efektom alebo lepšie porozprávať
každý lepší rozprávač na bazáre.
Don’t Šajna, ktorý sa tvári že o bábkovom
a vôbec o divadle nemá ani šajn, si dovolím
v duchu predoslaného vnímať ako roztomilú
intelektuálsku hračku, ktorá chvíľami baví
a chvíľami znepokojuje. Všetok podstatný
text s otázkami aj mučivým hľadaním cesty
k odpovediam si však musím napísať sám. DS
Pachýř Pačejoff mi totiž rafinovane predložil
len poznámku pod prázdnou stránkou. Nuž
ale čo by som čakal od takého starého ATARY
a od demo verzie.
Karol Horváth