Texty: ZAVARSKÝ, Ján: Recenze hry KOšičan 3. Zpravodaj JH 2005.

Lepšie zlé divadlo
ako dobrá droga
Sálou znie podmanivý zamatový
basbarytón známeho herca Vladimíra
Moravca a na scéne sa pripravujú dvaja
protagonisti najnovšej inscenácie Divadla
Vosto5 – Košičan 3. K svojmu údivu
zisťujeme, že nejde o divadelný tvar, ale
o rozhlasovú reláciu. Na scéne stojí mixážny
pult s dvomi mikrofónmi v tvare srdiečka,
s obligátnou kávou a dvomi pohármi
červeného vína (zdá sa mi, že víno nie je
púha atrapa, redaktor a interviewovaný herec
si užívajú). Okrem zvukového zážitku si
na svoje príde aj oko, znelka relácie je vtipne
vizualizovaná, z elektrických stožiarov sa
vykreše logo Rádia Jiskra. Nočná kontaktná
relácia pre osamelé duše a osamelých
moderátorov sa môže začať.
Vosto5 sa osvedčene držia svojej poetiky
a parodujú existujúce klišé: vtieravý redaktor,
sebastredný a neúspešný herec oblastného
divadla, presvedčený o svojej dôležitosti
a jedinečnosti. Sled vtipných dialógov
s rafinovane vybranou hudobnou podkresbou
konfrontuje malosť a umelosť krátkeho
príbehu o vysnenej večnej láske. Rozhlas
ako psychoanalytické médium a priateľ
v núdzi? Rozhlasové správy, zoznamovacie
inzeráty, športové udalosti, súťaž, pesničky
na želanie – realitná skrumáž, ktorá vrcholí
v akomsi tajomnom telefonickom rozhovore
s médiom, ktoré nás posiela do Mariánskych
Lázní, kde zdemolujeme staničnú halu
a sochu Elišky Krásnohorskej. Relácia sa
končí povodňou, ktorá je podkreslená
hudbou Smetanovej Vltavy a stvárnená
spartakiádnym tancom oboch protagonistov
s trikolórami. Bodku za predstavením dáva
parodovaný playback dueta Petra Dvorského
a Karla Černocha Láska prý... s originálnym
srdiečkovým vizuálom.
Košičan 3, vlak pre osamelé srdcia, ide
pomaly, občas škrípe, občas dlho stojí
v stanici, niekedy sa pomaly rozbieha, ale
neomylne smeruje k pointe. Škoda, že
väčšina vagónov, zaradených do vlakovej
súpravy, bola spacia. Ján Zavarský