Texty: AS 2001, č. 5, s. 37, Jozef Krasula.

Za Annou Gamanovou

Bolo to presne pred 10 rokmi – Anka Gamanová sa rozhodla, že vycestuje na nejaký festival do Francúzska a keď sa dozvedela, že ideme s Divadelným združením Partizánske tým smerom (Thun, Švajčiarsko), požiadala nás, či sa môže zviezť s nami. Ona bola vždy duša nepokojná, aktívna, podnikavá a tak trochu zmätkár. Nakoniec – a to bolo pre Anku úplne typické – všetko bolo úplne inak, Francúzsko sa nekonalo, ale na ten festival cestovala s nami. Dokonca si aj zahrala – tuším to bola nejaká ruská ženščina, ktorá pomáhala stavať múr z tehál kdesi v Odese (hrali sme Iľfa a Petrova Zlaté teľa). A v autobuse, počas dlhej cesty tam, nám spríjemňovala cestu tým, že nám čítala osud z dlane. Ona sa v tom tak trochu vyznala. Postupne odhalila budúcnosť takmer všetkým, a teda aj mne. S ľútostivým výrazom v tvári mi oznámila, že moja čiara života je pretrhnutá kdesi v polovičke a keďže som mal vtedy čosi cez tridsať, tak ma videla do piatich rokov rovno na cintoríne. Aj ja som dostal strach, tak ma začala chlácholiť, že to tak vôbec nemusí byť (ani nie je, inak by som to nepísal) a že sa môže mýliť, také rečičky, veď to poznáte.
Anka verila, že človek má svoj osud napísaný v dlani, že je mu tak nejako predurčený. Neviem, či si čítala aj z tej svojej ruky, ale zdá sa mi, že čosi tušila. Veď inak by nemohla za taký krátky život stihnúť toľko vecí – vyštudovať dve vysoké školy (pedagogickú fakultu v Nitre a dramaturgiu na DAMU v Prahe), založiť a roky viesť úspešnú organizáciu Amatérska divadelná únia, vymyslieť a usporiadať viacero ročníkov Experimentálnej umeleckej tvorivej dielne ETUD, učiť na základnej umeleckej škole v Senici, kde bola aj zástupkyňou riaditeľa a hlavne – robiť dobré divadlo. Bola vedúcou a režisérkou súborov Zádrapky a M divadlo zo Senice a spolupracovala s mnohými ďaľšími súbormi. Dosiahla s nimi množstvo významných úspechov na domácich a zahraničných festivaloch, často jej prácu mohli vidieť aj diváci v Čechách. Aj tam mala veľmi veľa priateľov a priaznivcov, ktorí dobre poznali jej neutíchajúci entuziazmus a nadšenie. Bola vyhľadávanou lektorkou divadelných dielní, najmä pre detské a mládežnícke divadlo. Púšťala sa znovu a znovu do boja s inštitúciami, úradmi, ale aj svojimi hercami a okolím len preto, že nemohla bez divadla vydržať. A zrejme sa jej to stalo osudným - Anka Gamanová 1.septembra 2001 náhle zomrela vo veku nedožitých 44 rokov.
Asi v tom bude kus symboliky – Anička bola s naším Divadelným združením aj teraz v júni na Svetovom festivale v Monaku – na divadelnom zájazde sme sa ňou spoznali a na divadelnom zájazde sme sa s ňou nič netušiac rozlúčili. Bola tam šťastná a veselá. Cestou späť už opäť kula nové plány, čo musí do konca prázdnin ešte stihnúť, čo treba vybaviť, urobiť.
Teraz, keď jej medzi nami niet, spoznáva jej najbližšie okolie, ale aj celá slovenská divadelná obec, ako veľmi nám bude chýbať. Dobrých a zdatných organizátorov, talentovaných divadelníkov je v našich kruhoch veľmi málo a vážime si ich väčšinou neskoro.
Ale verím, že jej talent, práca a láska k divadlu zostáva v nás – jej priateľoch, kolegoch a verných divákoch.
Jozef Krasula,
Divadelné združenie Partizánske,
prezident Slov. strediska AITA/IATA