Texty: Cyril Kutlík, křižlický rodák (1869-1900), malíř a tvůrce dekorací, dle informací Ivy Paštrnákové z Bratislavy

Vážená redakcia webového portálu www.amaterskedivadlo.cz,

pred časom ma na vašom webe: http://www.amaterskedivadlo.cz/main.php?data=soubor&id=27674
zaujala informácia o podkrkonošskom amatérskom súbore z konca 19. storočia, v ktorom spomínate, okrem maliara Fantiška Kavána aj Cyrila Kutlíka (citujete na základe strojopisu JANDA Josef: Ochotnictvo na Jilemnicku. II. díl, 1930, strojopis, 358 s. Podrobné informace o spolcích v obcích: Křížlice s. 7-20.)

Ako bádateľka života a diela Cyrila Kutlíka som Vám vďačná za upozornenie na, skromný, ale vzácny archívny zdroj.

Na oplátku, môžem doplniť niekoľko informácií o Cyrilovi Kutlíkovi, ktorý bol tiež maliarom, ako jeho rodák František Kaván. (Krátku Kutlíkovu biografiu prikladám do prílohy).

Čo by mohlo byť pre vás zaujímavejšie, je stručný Kutlíkov zápis, na ktorý som narazila v jeho pozostalosti:

Prepis jednej strany nedatovaného konceptu maliara Cyrila Kutlíka (1869 – 1900), zachovaného v jeho Osobnom fonde v Archíve výtvarného umenia Slovenskej národnej galérie, inv. č. 650/1996, Bratislava:

P. T.

Zveme Vás uctivě, abyste návštěvou svoji, nejen sám ale i s přátely a známými svými, poctil zahájení her divadelních v nově upraveném jevišti našem.

Ráz zahájení chceme míti slavnostní. Přispějte svojí přítomností k slavnostní náladě dne, pro nás tak milého. –

Všechny dekorace, okolo dvaceti proměn, jsou nově malovány. Celé jeviště nově zřízeno.-

Pro první představení vyvolili jsme nejkrásnější dílo nesmrtelného Kajetána Tyla „Strakonický dudák“ ačkoli s ohromnými pracemi a obtížemi provedení tohoto díla jest spojeno,- nicméně doufáme [...].

Na základe Kutlíkových biografických údajov a poznatkov o jeho pohybe, predpokladám, že rukopis by mohol pochádzať zhruba z obdobia okolo roku 1892, resp. istotne do roku 1895. Hru Strakonický dudák – bez datovania – uvádza aj Janda (1930, s. 9) v súvislosti s činnosťou Evangelické Matice a. v. v Křížlicích (s. 7-9). Predpokladám, že Kutlíkom spomínané dekorácie ochotníci sami pripravovali – pravdepodobne on ako výtvarník. Rovnako tomu mohlo byť ešte aj pri Jandom spomínaných (1930, s. 7) predstaveniach Studentů, kde sa o tvorivú prácu mohli deliť obaja študenti pražskej maliarskej akadémie Kaván i Kutlík.
S pozdravom

Iva Paštrnáková, Bratislava

-------
Iva Paštrnáková:

CYRIL KUTLÍK (29. 3. 1869 Křížlice – 4. 4. 1900 Belehrad),

syn slovenského evanjelického kňaza Bohdana Kutlíka, ktorý tridsaťročie pôsobil v Podkrkonoší, 1885 – 1891 študoval na Akademii výtvarných umění v Prahe (prof. A. Lhota, F. Sequens, M. Pirner) a 1892/93 na Akademie der Bildenden Kũnste vo Viedni (prof. A. Eisenmenger), 1893 – 1895 strávil na liečebnom a tvorivom pobyte v Tirolsku (Arco), od 1895 pôsobil v Belehrade, kde založil Srbskú kresliarsku a maliarsku školu, ktorá poskytla základné školenie neskoršej prvej generácii srbského moderného maliarstva a stala sa základom aj pre budúcu tamojšiu Akadémiu umení. V roku 1900 zomrel Kutlík predčasne na tuberkulózu v Belehrade, kde je i pochovaný. Venoval sa etnografickým motívom (Ohlášky – Pred Palúdzkym kostolom, Dievča v kroji z Južného Srbska, Povstalci – Čiernohorci pri ohníku), maľbe portrétov (Drotárik, Jan Hus, Jan Žižka), historickému (Prvá obeť smrti) a žánrovému maliarstvu (Mäsiar Švejda z Malej strany), ilustrovaniu (pre evanjelické periodiká v Čechách a na Slovensku, pre židovskú Pessach Hagada, 1889), maľbe oltárnych obrazov (Spálov v Podkrkonoší, Rybníky u Dobříše pri Prahe, Nové mesto nad Váhom, Častkov, Váľkovo), maľbám pre belehradské divadlo (Čučuk Stana – Malá Stana, Čukur česma – Čukurská studňa, Manastir Vratna – Kláštor Vratna), navrhoval pohľadnice (vydali V. Havlíček, Praha; V. Gerka, Belehrad; K. Salva, Ružomberok), vytvoril titulné listy kalendára Hus a záhlavia časopisov Lovac (Poľovník) a Pčelar (Včelár), v menšej miere maľoval tiež krajinky a zátišia. Vystavoval na Jubilejnej všeobecnej zemskej výstave v Prahe (1891, Posledné okamihy Husovej slobody), v Belehrade a posmrtne na Svetovej výstave v Paríži (1900). Jeho tvorba je zastúpená v zbierkach Slovenskej národnej galérie, Národného múzea v Belehrade, Múzea mesta Belehradu, tiež v cirkevných a súkromných majetkoch na Slovensku, v Čechách, Srbsku, Maďarsku a v Amerike.