Databáze českého amatérského divadla

Osobnosti: HOCHEL, Igor, PhDr.

Datum narození: 13.11.1953
Místo narození: Bratislava
1972—1977 študoval odbor slovenský jazyk a bulharský jazyk na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.
Po ukončení štúdia a absolvovaní jednoročnej prezenčnej vojenskej služby začal roku 1978 pracovať v Kabinete literárnej komunikácie a experimentálnych metodík Pedagogickej fakulty v Nitre, kde popri výskumnej činnosti vyučoval súčasnú slovenskú literatúru, teóriu literatúry a bulharčinu.
1980 tu obhájil rigoróznu prácu a získal doktorát.
1982—1985 pôsobil ako lektor slovenského jazyka na Univerzite Klimenta Ochridského v Sofii, odkiaľ sa vrátil na pôvodné pracovisko. Roku 1987 však zamestnanie zmenil a stal sa redaktorom literárneho mesačníka Romboid, v ktorom redigoval — až do jej osamostatnenia — prílohu pre mladú literatúru Dotyky. V Romboide pôsobil až do roku 2000, pričom v rokoch 1996—1999 bol jeho šéfredaktorom. ¨

Od 1996 súbežne začal vyučovať na Katedre slovenskej literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde pracuje aj v súčasnosti. Od roku 1991 vyučuje tiež dejiny bulharskej literatúry na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Žije v Nitre.
Prvé básne a recenzie uverejňoval najmä v časopisoch Slovenské pohľady, Romboid, Revue svetovej literatúry a Javisko. Pri písaní recenzií sa zameriaval na aktuálne vychádzajúce diela slovenskej literatúry, ale písal aj o prekladoch diel bulharskej literatúry, ktorých v 70. a 80. rokoch vychádzalo na Slovensku pomerne veľa. Venoval sa aj kultúrnej publicistike, v ktorej predovšetkým sprístupňoval informácie o literatúre a kultúrnom dianí v Bulharsku.

Knižne debutoval roku 1979 básnickou zbierkou Strom pred domom, v ktorej sa predstavil prevažne impresívnou lyrikou. Usiloval sa v nej stvárniť vlastné intenzívne prežívanie pestrosti a rozmanitosti sveta. Ďalej v zbierke dominujú motívy krehkých, zraniteľných ľudských vzťahov, téma lásky medzi mužom a ženou, ale objavuje sa tu aj vyjadrenie postoja k literárnej tradícii (básne venované J. Kráľovi a A. de Saint-Exupérymu). Na svoju prvotinu básnik nadviazal druhou knihou veršov Svetlá na hladine (1986), v ktorej opäť plne dôveruje vyjadrovacím možnostiam voľného verša. Rozšíril v nej však svoj doterajší tematický a motivický diapazón o tému rodinného života, celkovo prehÍbil svoj pohľad na svet, stvárnenie situácie človeka obohatil o nové dimenzie, najmä pokiaľ ide o problematiku medziľudských vzťahov. Niektoré básne spracúvajú tému odcudzenia, neuspokojenia, samoty.
Istý zlom v Hochelovej lyrickej tvorbe priniesla básnická zbierka Uprostred je mlčanie (1993), ktorá je zaujímavá tým, že vyšla v českom exilovom vydavateľstve Obrys/Kontur – PmD v Mníchove. Skomplikoval sa v nej básnický výraz, obraznosť. Básne sa vyznačujú väčšou viacvýznamovosťou, polyfóniou. Opäť sa rozšíril autorov tematický záber, cítiť tu výrazný odklon od impresívnej lyriky a príklon k metaforicky nasýtenej reflexii. V knihe je výrazná téma hľadania ľudskej identity, manipulácie človeka mocou, otázka súvislosti prítomnosti s minulosťou, predkov so súčasníkmi, problematika ľudského vedomia, svedomia a podvedomia.
Roku 1995 vydal Igor Hochel spolu s akademickým maliarom Igorom Bencom bibliofíliu Pátrači v krajine nezvestných. Obsahuje rovnomennú básnickú skladbu a šesť veľkých grafických listov. Základné tematické jadro skladby tvorí pátranie záchranárov v neznámej krajine, ktoré sa stáva putovaním ľudským vedomím, metaforickým uvažovaním o tom, kam sa strácame po smrti, hľadaním odpovedí na otázky o existencii či neexistencii transcedentného sveta, o inobytí.
V knižke Kôra nežne praská (1997) nadviazal na zbierku Uprostred je mlčanie. Tu ešte výraznejšie dominuje hľadanie súvislostí medzi dávnejšou minulosťou a prítomnosťou, téma násilia páchaného na jednotlivcoch, zápasu intelektuála s mocou, s neúprosnou silou dejín, básnik akoby sa usiloval vyhmatať univerzálne podstaty ľudskej existencie.

Svoju literárnokritickú aktivitu Igor Hochel zameriava predovšetkým na recenzistiku. Niektoré svoje interpretačné štúdie a práce z oblasti literárnovednej bulharistiky publikoval aj v zborníkoch. Jeho odborné texty vyšli v roku 2003 knižne pod názvom Dotyky, sondy, postoje a s podtitulom Výber z recenzií a literárnokritických statí (1981—2001) . Integrálnou súčasťou jeho tvorivého úsilia je prekladateľská činnosť, pričom prekladá výlučne z bulharčiny. Z významnejších autorov, ktorých dielo sprístupnil slovenským čitateľom, treba uviesť Jordana Radičkova a Ivana Davidkova. Jeho čitateľsky najúspešnejším prekladom (podľa výšky nákladu) je antológia bulharských autorských rozprávok Skupáňova košeľa (1987).
Máte nějaké další informace k tomuto tématu?
Pokud se s námi chcete o ně podělit, zašlete nám je prosím prostřednictvím následujícího formuláře. Formulář slouží pro zasílání faktografických informací pracovníkům databáze. Prosíme, neposílejte vzkazy určené souborům či jednotlivým osobám, nebudou jim doručeny. Neposkytujeme jiné než zveřejněné kontaktní informace. Pokud chcete kontaktovat jednotlivé soubory či organizace, využijte prosím jejich webové stránky.
Vaše jméno:
Váš e-mail:
Informace:
Obrana proti spamu: do této kolonky napiště slovo 'divadlo':