Texty: Kostelec nad Orlicí, Ján Zavarský o inscenaci Amatéři ve Zpravodaji č. 5, JH 2003

FUNEBRÁCKÉ PERPETUUM MOBILE

Čo je to humor? Možno znevažovať pohreb a veci okolo poslednej rozlúčky? Väčšinou sa okolo týchto vecí hovorí pietne a s úctou, pretože predstavujú určité tabu. Toto však neplatí v Spoločnosti Čiernych švihákov v Kostelci nad Orlicí. Robiť si žarty z vecí posledných je vlastně ich základným estetickým kódom, z ktorého štartuje divadelné predsatvenie. Už samotný príchod do divadla je trochu podozrivý. Vo dverách nás víta skupina kondolujúcich dedinských funebrákov a otvorená rakva s mŕtvolou držiacou v zovretých rukách miesto kytice otvorenú fľašu fernetu. Fernet a jeho častá konzumácia sa postupne stáva motorom predstavenia. Scéna predsatvuje krčmu veľmi nízkej cenovej skupiny obloženou fľašami fernetu a stálym inventárom - opilcom sediacim počas celého predstavenia dole pri stole. Predpoklad, že sa bude aktivizovať ku koncu predstavenia sa splní. Obradník, mierne hororovo nasvietený a pro tónoch sakrálnej pohrebnej hudby opisuje prostredie a uvádza diváka do deja. Samotná zápletka začína príchodom majiteľa pohrebného ústavu. Postupne sa rozpúta lavina situačních gagov valiacich sa a prechádzajúcich do úplnej destrukcie mobiliáru a účnkujúcich. Spiritus movens celého predstavenia - majiteľ pohrebného ústava i hlavná postava - je súčasně aktérom i šialeným kazateľom i komentátorom, ktorý sa rúti, podoprovaný fernetom, z jednej absurdnej situácie do druhej. Vytvára neskutečný mix duchovného kombinovaného s opileckými citáciami Františka z Asissi a vulgárne profánneho, ktoré predstavujú úplatky, bezohľadný konkurenčný boj až po cynické okradnutie bezvládneho. Zdanlivo jednoduché fabula príbehu vznikajúca priraďovaním jednotlivých stupňujúcich sa scénok vyvoláva dojem nezastaviteľného opileckého perpetua mobile. Divák si kladie otázku, ako sa asi tento obludný gag skončí. Zdanlivo to vyzerá ako nemožné. Nie je to však pravda, v najmenej očekávanom okamihu nás zasiahne zručne spracovaná pointa, ktorá umožní zastaviť a ukončiť tento kolotoč.

Nie náhodou sa hra nazýva Amatéri, pretože svojim typovým obsadením predstavuje extrakt amatérskeho divadla, čerpá z jeho prirodzenej typovej spontaneity založenej na dokonalom poznaní prostredia a podporenej autentickým herectvom.