ŠTEFKO, Vladimír: Recenze hry Mlejnek. Zpravodaj JH 2005.

J. P. Mlejnek má starosti
J.P.Mlejnek má starosti. Sposobili ich
jeho mimoriadna potencia a mimoriadna
intelektuálna impotencia. To sa stáva. No
v prípade Divadla Kámen z Prahy a ich
inscenácie P.Macháčka Mlejnek však ide
o viac. Nie som presvedčený, že je úplná
pravda,že „...obsah není podstatný, ale
tématem inscenace je sama její forma.“
/bulletin k inscenácii/ Forma totižto nesie
obsah - banálny príbeh, ktorý sa traktuje
sposobom prerušovanej rekonštrukcie
napriek istej antidivadelnosti, predsa
len asociuje niektoré témy, ktoré jednak
kotvia v aktuálnej prítomnosti,jednak
sú netransparentnou asociáciou, napr.
na televízne detektívne seriály. Takmer
parodiou, ktorá ma však veľmi dcentnú
podobu. Jadrom výpovede tejto inscenácie
je však obraz o vyprázdnenosti medziľudskej
komunikácie, o absolutnej strate mravov
a najma vedomia akýchkolvek hodnot.
Z toho vyplýva, že prím hrajú nekonečne sa
opakujúce floskule, syntaktické klišé a verne
kopíruju kruhový vývin minipríbehu. Je až
obdivuhodné a zároveň „obdivuhodné“, že
s takým minimom dramatického i scénického
materiálu dokázali vyprodukovať také dlhé
predstavenie. Mierne akcentovaná absurdita
mixujúca sa s akousi autentickou skúsenosťou
diváka robia z tejto inscenácie zvláštne dielo.
Dielo, ktoré niektorí bezvýhrad príjmu, iní,
možno, odmietnu. To odmietnutie sa može
opierať o nespochybniteľný fakt, že režisér a
súbor zavrhol všetky kánony divadla, nielen
tradičného /napr. gradáciu/, uberá sa skor po
ceste javiskového minimalizmu. A v onom
minimalizme nachádza obraz reality. Má
teda táto inscenácia aj svoje posolstvo i svoju
kritičnosť. Má aj svoj vtip, hoci komediálnosť
vzniká skor na periférii scenického diania.
Omnoho podstatnejšie je opakovanie,
refrénovitosť traktovania situácií, ktoré síce
posobí únavne, ale tvorí základný inscenačný
princíp.
Je len hypotetickou otázkou, či by
inscenácia posobila živšie, ak by súbor
disponoval viacerými dobrými hercami,
ktorí by aj lepšie zvládli artikuláciu, vlastne
veľmi jednoduchých textov. Mlejnek
nie je divadlom zážitku, ale divadlom
konštatovania ľudského stavu, civilizačnej
situácie a prázdnoty. Vladimír Štefko