ZAVARSKÝ, Ján: Recenze hry Nemoc. Zpravodaj JH 2005.

STUDENTI JAMU BRNO
ELFRIDE JELINEK: NEMOC ANEB MODERNÍ ŽENY
Kam sa podela
všetka vaša krv?
Udelenie Nobelovej ceny za literatúru
Elfriede Jelinekovej vyvolalo rozporuplné
reakcie. Autorka je často chápaná ako typická
predstaviteľka agresívnej feministickej
literatúry. V konzervatívnom Rakúsku
jej dielo i postoje vyvolali kontroverzné
reakcie a polemiky v odbornej kritike, a tiež
provokujú divácku verejnosť. Mnohí tvrdia,
že nebyť ceny švédskej akadémie, oficiálne
scény by ju ani nehrali.
Čo vlastne ponúka Elfriede Jelinek?
Do akej miery sú jej texty provokáciou,
či východiskom k obraznej dramatickej situácii?
Jelinekovej hra je montážou šiestich
scén s témou upírskej transmutácie dvoch
žien – manželiek do dvojhlavej obludy ako
jedinej možnosti prežiť vo svete mužov.
Cez rýchly sled skurilných štylizovaných
skečov sa inscenácia rozpadla do neurčitého
pomalého sledu herecky nepresvedčivého,
monotónneho prednesu textu. A to
do prednesu bez situácií, bez nápaditosti,
bez obrazivosti, bez zmien rytmu a tým
i bez možnosti presahu k divákovi. Rytmické
zmeny boli len formálnym ozvláštnením
(spievané pasáže s folkovými melódiami),
nevychádzali z vnútornej štruktúry textu.
Ocenenie si zaslúži dramaturgická odvaha
a aktuálnosť, ktorá však nemôže nahradiť
schopnosť porozumieť textu, správne
pochopiť a uchopiť žáner a premeniť ho
na divadelný tvar. Poslucháčom JAMU
tak zostala v rukách len pohotová, trocha
snobská reakcia na súčasnú autorku.
Utopili sa v textovom materiáli a, dokonca,
rezignovali na posledný, šiesty obraz –
na vytvorenie onej zvláštnej dvojhlavej
obludy. Možno išlo o únavu pri skúškach
alebo nedostatočnú invenciu. V ich prevedení
by však bolo možné produkciu ukončiť
na ľubovoľnom mieste. Škoda premárnenej
šance a množstva práce, ktorá v hereckých
prostriedkoch neprekročila memorovanie
textu.
Ján Zavarský