HORVÁTH, Karol: Recenze Racka. Zpravodaj JH 2005

DIVADELNÍ KLUB ČESKOKRUMLOVSKÁ SCÉNA ČESKÝ KRUMLOV
ANTON PAVLOVIČ ČECHOV: RACEK
Èajka, ktorá nevyletela
Režisér Čajky René „fRacek“ Vápeník
sa rozhodol, že si na Čechovovi dokáže,
čo všetko vie na javisku vymyslieť. A navymýšľal
toho nadmieru. Len popis kúziel, čo sa diali
s posteľou, by vydal na celé číslo spravodajcu.
Snáď ani jedna replika v hre nezostala suchá.
Ku každej sa snažil priložiť svoj vlastný
výklad, nejakú tú metaforu, symbol alebo
aspoň znak, či aspoň vtipnú konotáciu.
Rád sa priznávam, najradšej mám divadlo,
v ktorom nesie zdanlivo jednoduché,
primárne zrozumiteľné konanie postáv aj
iné informácie, zrozumiteľné tomu, kto chce
hľadať a rozumieť. Keď síce všetci diváci
vidia ten istý, pre každého odsledovateľný
a pochopiteľný príbeh, ale keď sa ich
interpretácie spoločne videného dosť líšia,
podľa toho, na ktorú pod príbehom ukrytú
významovú vrstvu sa upriamili. Tento postup
však od tvorcov žiada nielen veľkú dávku
invencie a odvahy, ale schopnosť analyzovať
text (Čechovov špeciálne) napred ako celok,
potom ako jednotlivosti.
Predstavenie Racka Divadelního klubu
Českokrumlovská scéna sa však utápalo
v obrovskom množstve režijných nápadov.
Utápalo sa preto, lebo nefungovalo
ako celok. Nedokážem si spomenúť ani
na jednu z mnohých jeho minút, kedy by
sa dalo pochopiť aspoň to, ktorá postava
je v tejto inscenácii podľa tvorcov hlavná.
Skôr permanentne potvrdzovalo dojem,
že nemajú záujem o hru ako o celok, že
ju analyzovali len v jednotlivostiach a so
zjavným dôrazom na momentálny efekt
alebo aspoň pobavenie seba a možno aj
divákov. Inak by sa totiž nemohlo stať, aby
Treplev nástojčivo pripomínal jedného tv
baviča (aj s mutačnou hlasovou šaržou)
a Trigorin ďalšieho. Nemohlo by sa ani stať,
že o sto percent častejšie, ako by bolo potrebné
a možné, sa na javisku vedľa seba ocitalo
nielen viacero rozličných uchopení scénografie,
ale aj spôsobov herectva. Výsledkom
prílišnej snahy zjavne neukáznenej prísnym
dramaturgom strážiacim celok, bol napriek
evidentnej snahe a invencii ako aj disponovanosti
súboru, žiaľ, chaos na javisku aj
v mysliach divákov.
Karol Horváth