HORVÁTH, Karol: .Recenze hry Mnoho povyku pro nic. Zpravodaj JH 2005, č. 7, s. 4.

DDS TY-JÁ-TR – HROBESO PRAHA
WILLIAM SHAKESPEARE: MNOHO POVYKU PRO NIC
Decentne ironický
Shakespeare
Ty-já-tr Hrobeso Praha urobil to najlepšie,
čo v danej chvíli urobiť mohol. Keď už si raz
vybral Shakespearovu komédiu, nestaval
ju ani na hlavu, nekládol ju na pupok.
Jednoducho zinscenoval to, čo Shakespeare
napísal. A keďže išlo o komédiu, netrápil
sa so zbytočnosťami a naštudoval Mnoho
povyku pro nic ako komédiu. Ach, aké
to jednoduché! A nemuseli ani trápne
aktualizovať, nemuseli vysielať ľudstvu
a Súcnu zložito šifrované správy o zmätkoch
vo svojich mysliach. Proste si vybrali
komédiu, naštudovali komédiu a obecenstvo
sa vďačne bavilo. Veď bolo na komédii.
A, čo je najdôležitejšie, nikto nemohol mať
ani najmenší pocit, že bol podvedený. Alebo
že latka bola podlezená. Ale ani si nikto
nemohol pomyslieť, že v kontexte zvoleného
žánru bola latka nastavená príliš nízko.
Veľmi nápomocná im bola scénografia.
Možno by sa dalo uvažovať o nadbytočnosti
zadnej steny so zrkadlami. Nie steny,
skôr zrkadiel. Vyzerali dobre, ale scénicky
neboli využité ani raz. Ale možno som sa
pozeral v nevhodnú chvíľu na nevhodné
miesto. Nadmieru živá socha, decentne
ironizujúca ľudské pachtenie pod sebou
veľmi funkčne menila prostredie. Zároveň
nám spolu s kostýmami naznačovala, že
celá inscenácia je poňatá v ľahkom a mierne
ironickom duchu.
Pritom spočiatku to vôbec nevyzeralo
na takú divadelnú idylu o akej píšem. Ťažko
viem z mojej pozície posúdiť, či herecky dosť
hrozný začiatok má na svedomí tréma alebo
režisér, ktorý nedal v aranžmáne svojim
hercom dostatočne pevné záchytné body
na to, aby ich mohli v prípade núdze poriadne
podržať. Tomu, ako sa v prvých minútach
herci na javisku pohybovali, sa na Slovensku
v okolí Martina hovorí, že „lietali ako prd
v gatiach“. V istých chvíľach sa mi zdalo,
že zmotivovaný nie je ani jeden pohyb.
Ale potom prišla na javisko Beatrice (Petra
Kocmanová) a všetko sa spozitivizovalo.
Bolo pre mňa radostné počúvať takú
dobrú intonáciu Shakespearových veršov
na amatérskom javisku. A k tomu ešte od
herečky, z ktorej priam kričí, že v každej
chvíli vie kde je, prečo tam je, ako tam je,
ktorá cíti svojich spoluhráčov a dokáže ich
podržať v ťažkých chvíľach. No a potom
sa to rozbehlo správnou rýchlosťou a smerom
k radosti javiska aj hľadiska.
Druhý ťažký moment nastal v kostole pri
prvom, nevydarenom, sobáši. Jemný odstup
kľúčovaný cez sochu a cez kostýmy odrazu
nestačil. Naraz bolo treba hrať husté vášne
a predstavenie na chvíľu dosť prudko padlo
na hubu. Ale, našťastie, vstalo a vysoko
vztýčenú zástavu udržalo až do vtipne
poňatej klaňačky.
Výber hudby buď emočne dokresľoval
situáciu na javisku alebo, častejšie, v duchu
zvoleného kľúča relativizoval a ironizoval.
Ty-já-tr Hrobeso sa ukázal byť zdatným
partnerom pre Shakespearovu ľahkú
komédiu. Jeho vnímanie a prezentácia
divadla boli príjemne kultivované.
Karol Horváth